Alebo, ako začala moja láska k difúzovaniu, aromaterapii a k dōTERRA terapeutickým esenciám.
„Umenie medicíny spočíva v obveseľovaní pacienta, zatiaľ čo príroda lieči chorobu.“ — Voltaire, francúzsky spisovateľ, historik a filozof 1694 – 1778
Vitaj medzi nami, Dávid.
Je to necelý rôčik, čo sa mi narodil synček Dávidko. Ani si neviete predstaviť tú radosť, keď sme sa s manželom dozvedeli že ho čakáme. Po dvoch dievkach mal pribudnúť do partie „chlap“. A tak mi bolo jedno, že podstúpim už tretiu sekciu – podstatné bolo, že nám konečne pribudne malý parťák do rodiny. Dievčatá boli nadšené a nevedeli sa dočkať pôrodu (tešili sa viac než ja..keďže moje obavy boli z hľadiska tretej sekcie opodstatnené).
Po očakávanej sekcii a jednom dni strávenom na JISke ma previezli na šestonedelie, kde som si ho hneď pýtala na izbu, samozrejme mi ako správna Baby friendly nemocnica vyhoveli. Ani neviem ako rýchlo nám ubehol necelý týždeň v pôrodnici a hrdý tatino s dcérkami si pre nás prišli. No a tu to celé začína…
Upchaté dutiny, darček z pôrodnice.
Dávidko ešte v pôrodnici začal kýchať. Samozrejme som tomu nepripisovala nejaký význam, však všetci kýchame. Bol august. Sestričky veľa vetrali, no asi nachladol. A veruže aj nachladol. Lenže ja som kojila. Po 2 dcérkach zvyknutá na pohodlie kojenia, som sa tešila aj na toto kojenie. No toto kojenie bolo celé zle. Stále upchatý Dávidkov noštek, kýchanie, hlieniky. Neustále odsávanie – pokus o kojenie, Dávidkove rozkašliavanie sa, odpájanie (všetko kvôli upchatému nošteku)…
Moje nervy si ani neviete predstaviť, veď venovať sa dvom starším detičkám, starať sa denne o všetko (hoci s veľkou pomocou a podporou od manžela), a k tomu zdravotné problémy Dávidka.
Dýchaj, drobček!
V 3.týždni sa stalo to, čo ma na smrť vystrašilo, čo som ani s jednou z mojich dievčat nemala odžité. Dávidko okolo 23.hodiny pri kojení neskoordinoval dobre prelykanie s upchatým dychaním (hoc odsatým pred kojením!!!) a necelú minútku prestal akoby dýchať. Prehla som ho cez ruku a jemne, ozaj jemnúčko, ťapla po chrbátiku, panikáriac volajúc na muža, ktorý hneď pribehol a zachovajúc chladnú hlavu, sa mu ho podarilo takto rozdýchať.
No poviem vám, nebolo mi tak ťažko bezmocne snáď nikdy v živote… Volali sme samozrejme záchrannú službu, pani na linke nám kázala robiť presne to, čo sme intuitívne aj robili, no a uisťujúc, že k nám vyslali záchranárov, nás upokojovala, teda hlavne mňa. Každopádne skončili sme v nemocnici na detskom oddelení, na pozorovaní.
Keďže Dávidka doktori kontrolovali, sestričky mu odsávali hlieny, tam sa to už nezopakovalo. Ale prehnali nás snáď cez všetky možné vyšetrenia a po 4 dňoch nás pustili domov, akurát na 4t poradňu. Na poradni sme boli skontrolovaní, vše bolo inak v poriadku, pekne pribral.. Len ten noštek..to dýchanie..
Dávidko mal stále hlieniky, predpisovali nám od jeho 1.mesiaca Fenistyl s Nasivinom. Klasika. Neskôr pribudol Sinupret.
V začarovanom kruhu
Hlieniky sa vracali každé 3 týždne až mesiac od ich preliečenia mne sa zdalo že Dávidko „chrochtá“ stále. Inhalovali sme od jeho prepustenia z nemocnice 2x niekedy aj 3x denne Vincentku. Keď mal Dávidko pol roka, poradila mi jedna pani, že čo neskúsime difúzovať v izbičke dōTERRA esencie, že sú kvalitné (drahšie kvoli CPTG testom), ale vhodné i pre maličké detičky a na dýchanie mi poradila práve esenciálny olej Air. Keďže mi na poslednej poradni, kedy ma prehnala detská dr.cez obvodnú ORL doktorku, bolo povedané že ak sa to nezlepší, pôjdeme do Martina na ORL sondu, čo sa bábätkám robí v celkovej anestéze..vystrašili ma..a tak som si povedala, skúsim ešte difúzovanie.. Nechcem Dávidka trápiť po nemocniciach, nechcem podstupovať všetky s tým spojené riziká toto je posledná možnosť – vždy som bola zástancom toho, že prírodná medicína je silná a účinná tak prečo sa k nej neobrátiť práve teraz po riešenie..
Prírodné riešenia dōTERRA? Posledná možnosť.
A tak som objednala môj prvý dōTERRA olej (samozrejme za MO cenu). Aj s difúzerom. Už som mala skúsenosti s esenciami a bylinnou terapiou, no pri bábätku som hľadala čo najkvalitnejšie certifikované terapeutické esencie, v čom je dōTERRA aj v oblasti výsledkov nezávislých výskumov lídrom na trhu. Nevedela som sa dočkať, kedy príde, kedy malému skúsim difúzovanim pomôcť. Chcela som hlavne, aby sa mu polepšilo a kojila som. Bála som sa toho, čo nám hrozilo a hlavne, že Dávidkovi sa nepolepší a pošlú nás do Martina, a že mu v nemocnici pri sondovaní tak malého telíčka pod anestézou ešte ublížia.. Hneď má napadol lajster, ktorý dávajú podpísať na ARO, čo všetko sa môže udiať..
Difúzer došiel a Dávidkovi som popri výplachoch nošteka Physiomerom začala v izbičke difúzovať esenciálny olej Air.
Asi 2-3 dni bolo počas dňa na striedačku zapínané – vypínané difúzovanie (časovačom na difúzeri) počas dňa aj počas noci. A tú očakávanú úľavu, keď som videla, že Dávidkovi sa dýchanie lepší, si viete iste predstaviť. Nedusil sa popri kojení, dýchal, nechrochtal. Neverila by som, že to tak rýchlo zaberie, kebyže som si to s ním sama neprežila.
Detská Dr. na poradni mi nechcela o mesiac veriť, veď malý bol pribratý, spokojný, dýchal voľne. Aj doktorka sa pýtala, čo sa zmenilo u nás v domácnosti, keď sa mu polepšilo… (ona totiž spomínala, že to môže byť i alergiou..)
Odvtedy už Dávid nemal sople a ak začal mať (pri zúbkoch), difúzovaním som zmiernila tieto stavy a nemali u nás takmer žiadne dlhšie trvanie..
Tu sa začala moja láska a rešpekt k dōTERRA esenciám, esenciálnym olejom, návrat k prírode, prírodným riešeniam.
Žijeme esenciálne celá rodina
Zaregistrovala som sa pod vlastným účtom v dōTERRA a postupne sme ponahradzovali všetky lieky z lekární doma za esencie. Sebe som vyriešila migrény (vďaka Past Tense a Peppermintu), manželovi sme pomohli s problémami s trávením (vďaka ZenGestu), mame – babke sme vyriešili boľavé koleno (Deep Blue radou)..a pomáhame si stále.
Preto som sa rozhodla zazdieľať Vám náš príbeh, naše začiatky s dōTERRA, lebo sama som bola bezradná v začarovanom kruhu. Ale moja intuícia, osobná preferencia prírodných vecí a vlastná skúsenosť ma presvedčila, že niekedy proste treba skúsiť aj niečo, čo sa zdá byť posledná možnosť. A pritom to bol vlastne môj začiatok v dōTERRA. Začiatok spoznávania a zdieľania sily prírody, ku ktorej som sa vďaka môjmu synčekovi opäť v živote prinavrátila.
A čo sa difúzera týka, máme ho už v každej izbe, v detskej izbe, v spálni, aj v obývačke. Difúzer je totiž vec, ktorú nepotrebujete. Ale keď ju spoznáte, nechápete, ako ste bez nej mohli žiť..
No a ak tento článok pomôže čo i len jednej bezradnej mamičke s podobným respiračným problémom dieťatka, moja misia bola splnená.
