Porovnanie esenciálnych olejov s bylinkami, či sušenými bylinkami
V tomto článku sa budem snažiť jednoducho vysvetliť, aký je rozdiel medzi esenciálnym olejom a bylinkami. Povieme si ako spolu tieto dve oblasti prírodnej alternatívnej liečby súvisia, a čím sa naopak líšia. Predstavíme si aromaterapiu, preskúmame jej využitie a účinky, a porovnáme ju s praxou herbológie (bylinkárstva).
Aromaterapia je prax používania esenciálnych olejov na liečenie tela, mysle a ducha. Esenciálne oleje sú prírodné aromatické látky extrahované, destilované alebo lisované z rôznych častí rastlín (ako i semien, kvetov a plodov), bohaté na mnohé biochemické zlúčeniny, z ktorých každá má svoj vlastný chemický profil a terapeutický účinok. Tieto prírodné liečivá dokážu napríklad zmierniť stres, pozdvihnúť náladu a podporiť telo. Esenciálne oleje vstupujú do tela najmä inhaláciou a vstrebávaním cez pokožku.
Zo 110 000 aróm, ktoré sa nachádzajú v prírode, dokáže ľudský nos vnímať približne 100-300 z nich. Keď sa nadýchneme, molekuly arómy zasiahnu receptory, ktoré sa nachádzajú v nosovej dutine. Tieto receptory (prezývané čuchové žiarovky) v skutočnosti tvoria súčasť nášho mozgu. To nám umožňuje priamy a rýchly prístup do mozgu prostredníctvom arómy. Časť mozgu, ktorá najpriamejšie reaguje na čuchové podnety, je limbický systém, ktorý zodpovedá našim pocitom, spomienkam a emóciám. Limbický systém je najstaršou časťou evolučného vývoja mozgu. Keď aromatické správy zasiahnu mozog, ten ich okamžite a inštinktívne spracuje.
To je dôvod, prečo sú esenciálne oleje také účinné. Každý z nás si vytvára jedinečnú pamäťovú banku sentimentálnych asociácií s určitými vôňami, a preto sa niektoré arómy niekomu páčia, inému zasa nie. Napríklad nám navodí pocit pohodlia a relaxu, keď zacítime vôňu praskajúceho ohňa, pretože nám to pripomína horskú chatu, kde sme po lyžovačke sedeli pri kozube, rozprávali sa a smiali sa až do neskorej noci.
ŠPECIFICKÉ VLASTNOSTI ESENCIÁLNYCH OLEJOV
Pri aplikácii na pokožku, zvyčajne zriedenej v nosných olejoch, esenciálne oleje prenikajú cez kapiláry a bunkové tkanivá. Vďaka malej molekulárnej veľkosti esenciálne oleje preniknú cez pokožku ľahko do krvi, tá ich distribuuje po tele. V mieste pôsobenia sa dostávajú až do vnútra buniek (vrátane vnútorných štruktúr až k DNA), kde sa väčšina syntetických liečiv kvôli molekulovej veľkosti ani nedostane. Vo všeobecnosti môže aromaterapia zlepšiť pokožku tým, že podporuje odstraňovanie toxínov, stimuluje rast buniek a zlepšuje krvný obeh. Každý esenciálny olej má „špeciality“ na zlepšenie špecifických stavov pokožky. Napríklad santalové drevo je vynikajúce na hojenie popraskaných žíl a ošetrenie zrelej pleti.
Všetky esenciálne oleje pomáhajú do určitej miery vyrovnávať emócie a sú známe svojimi stimulujúcimi, povznášajúcimi a relaxačnými vlastnosťami. Vďaka priamej práci s mozgom dokážu povzniesť unavenú myseľ a stimulovať pamäť. Väčšina esenciálnych olejov má antiseptické, antivírusové, antibakteriálne, antimykotické vlastnosti, čo pomáha pri liečbe vírusových a bakteriálnych infekcií ako aj plesňových ochorení. Mnohé esenciálne oleje majú schopnosť znižovať stres a posilňovať imunitný systém.
Esenciálne oleje sú často opísané svojimi „tónmi“. Tri kategórie tónov klasifikujú esenciálne oleje na oleje s vrchnými, strednými a základnými tónmi. Tieto výrazy úzko súvisia s rýchlosťou, akou sa vyparujú, respektíve s tým, ako dlho vôňa oleja vydrží.
Esenciálne oleje s vrchnými tónmi sú najviac stimulujúce a povznášajúce. Sú intenzívne voňavé, no vôňa vydrží iba približne 3-24 hodín. Príklady olejov s vrchnými tónmi sú: limetka, bergamot, šalvia muškátová, zázvor, citrónová tráva a mäta pieporná.
Stredné tóny, ako ďalšie v poradí, držia arómu najdlhšie asi 2-3 dni a ovplyvňujú metabolickú funkciu tela. Majú menej intenzívnu vôňu ako esenciálne oleje s vrchnými tónmi. Príklady olejov so strednými tónmi zahŕňajú esencie ako je napríklad: Levanduľa, Neroli a Geranium.
Základné tóny sa odparujú najpomalšie a ich aróma vydrží až jeden týždeň. Majú opojnú, upokojujúcu vôňu a relaxačný, upokojujúci účinok na telo. Príklady zahŕňajú esencie ako je ruža, santalové drevo, jazmín a kadidlo.
HISTORICKÉ POUŽÍVANIE VRÁMCI BYLINNEJ TERAPIE
Aromaterapiu možno vnímať ako súčasť väčšej oblasti bylinnej medicíny, využívajúcu rovnakú teóriu využitia energie alebo životných síl, aké sa nachádzajú v prírodnom svete. Prostriedky na rastlinnej báze sa považujú za najstaršiu formu liekov a používajú sa takmer vo všetkých kultúrach po celom svete.
Zdroje uvádzajú, že Egypťania boli prví, ktorí objavili, ako extrahovať rastlinný „šrot“ v jeho najčistejšej forme. Egypťania verili, že život začal vôňou, esenciou. S prvým nádychom sa rodíme a s posledným výdychom zomierame. Čokoľvek cítili, malo pre nich dôležitú životnú silu. Preto pre nich vôňa súvisela s Božskou silou. Keďže sušená bylina je výrazne aromatickejšia ako čerstvá bylina, verilo sa, že je bohatšia na duchovnú silu. Vysušená bylina bola potom iba v prechodnom stave. Hoci jej duchovná sila bola väčšia ako sila čerstvej bylinky, nebola v plnej sile. V bylinkách zostalo ešte veľa hmoty, ako je vláknina a organický materiál. Experimentovaním so živočíšnymi tukmi Egypťania prvýkrát objavili enfleurage – proces, pri ktorom tuky bez zápachu, pevné pri izbovej teplote, zachytávajú vonné zlúčeniny vylučované rastlinami.
Esenciálne oleje sa dnes vyrábajú hlavne destiláciou vodnou parou a extrakciou rozpúšťadlom a lisovaním za studena (citrusy). Na výrobu esenciálnych olejov možno použiť rôzne časti rastliny vrátane listov, koreňov, pukov, vetvičiek, živice, ovocia alebo okvetných lístkov.
ROZDIEL NIE JE LEN V CENE, ALE ČISTOTE A KVALITE
Množstvo materiálu, ktorý je potrebný na vytvorenie špecifických esenciálnych olejov spolu s nákladmi na dopravu a pestovateľskými podmienkami, testovaním kvality a čistoty. To všetko určuje obrovské rozdiely v cene, čistote a kvalite, a tým pádom aj vysokom štandarde rôznych esenciálnych olejov. Spoločnosť dōTERRA so svojimi CPTG certifikovanými terapeutickými olejmi (transparentne testovaná sieťou nezávislých špičkových laboratórií) sa považuje za leadera na trhu.
Uveďme si ako príklad levanduľový esenciálny olej. Na výrobu jednej libry (0,45 kg) levanduľového oleja môže byť potrebných viac ako 100 libier (45 kilogramov) kvetov levandule. To sa môže zdať veľa, kým nevezmete v úvahu, že na výrobu len jednej libry jazmínového esenciálneho oleja je potrebných viac ako 1000 libier (450 kilogramov) jazmínu. Okrem toho, čistý jazmínový esenciálny olej vyžaduje, aby drobné okvetné lístky jazmínu zbierali ručne, na rozdiel od iných rastlinných materiálov, ktoré zbierajú na poliach moderné stroje.
V herbológii je to fyzická časť rastliny, ktorú používame na liečbu chorôb, zatiaľ čo v aromaterapii ide „iba“ o extrahovaný vysoko koncentrovaný olej z rastliny (tzv. esenciu, podstatu). Rozdiel medzi týmito dvoma školami prírodnej terapie je v použitej hmote (bylina alebo esenciálny olej) a vplyve relatívnych koncentrácií. V porovnaní so sušenými bylinkami sú esenciálne oleje 75-100 krát koncentrovanejšie a teda účinnejšie v maličkom množstve (1 kvapka). Nakoľko ide o takúto koncentrovanú formu, je na mieste dôsledné štúdium (používanie len podľa odporúčania a návodov skúseného aromaterapeuta), dôkladné riedenie a dodržiavanie zásad bezpečnosti pri používaní terapeutických esenciálnych olejov.
Nie všetky rastliny obsahujú esenciálne oleje; menej ako 20 % všetkých rastlín má esencie. Hoci väčšina rastlín, ktoré produkujú esenciálne oleje, sa používa v liečivom bylinkárstve, je dôležité rozlíšiť terapeutické vlastnosti konkrétneho oleja od vlastností bylinnej formy.
ROZDIEL MEDZI BYLINKOU A ESENCIÁLNYM OLEJOM Z NEJ
Aby sme to ukázali aj inak, väčšina z nás pozná harmanček. Používame ho ako čaj účinný pri liečbe nespavosti, nervozity a tráviacich problémov nervovej povahy. Keď si uvaríte svoj harmančekový čaj, je takmer isté, že jeho farba sa nezmení na modrú. Esenciálny olej z harmančeka marockého má krásnu sýtu modrú farbu vďaka prítomnosti chamazulínu, o ktorom sa uvádza, že dáva oleju jeho vynikajúce protizápalové vlastnosti. Chamazulén nie je vo vode rozpustná časť bylinky, takže pri príprave bylinkového nálevu sa nebude uvoľňovať.
Znamená to teda, že hoci aromatická zložka rastliny má ústrednú úlohu v jej celkovej charakteristike, jej bylinná forma obsahuje aj horkú zložku, triesloviny a iné látky.
Preto esenciálne oleje zvyčajne predstavujú vo vode nerozpustné zložky rastliny. Ďalším príkladom je mätový olej, ktorý sa odporúča inhalačne na liečbu respiračných stavov (kašeľ a upchatie dutín). Mätový olej je však indikovaný i pri tráviacich ťažkostiach. Pri týchto poruchách trávenia je kombinácia AromaTerapie s bylinkami tým najlepším riešením. Pôsobenie mätového esenciálneho oleja (či už zvolíme inhaláciu pomocou difúzera alebo topickú riedenú aplikáciu v oblasti žalúdka) podporuje synergicky popíjanie mätového čaju, vďaka prítomnosti horčín a trieslovín prirodzene sa vyskytujúcich v samotnej bylinke luhovaného odvaru (čaju).
Prax aromaterapie je len jednou zložkou väčšej oblasti bylinnej medicíny. Pevné verím, že záujem a využitie aromaterapie, podobne ako všetkých alternatívnych liečebných postupov, sa časom zvýši, pretože jej klinická hodnota dobieha to, čo prírodní terapeuti dokazujú po stáročia.
