Alebo ako som vybabrala s mastitídou.
Poznáte to, idete si tak z pôrodnice a nesiete svoj prenádherný uzlík konečne domov a pred vchodom do domu stretnete susedku, niekedy nie jednu, ktorá si nedovolí nenakuknúť do vajíčka: „Ach aký je krásny/krásna. Ňu-ňu-ňu, juuj, na zjedenie.“ A hneď Vám uštedrí medzi prvými otázkami aj tú obľúbenú: „A dúfam, že kojíte? Však?“
Keby žil Shakespeare dnes, možno by obmenil svojho Hamleta. A vyriešil by tak nekončiaci spor mamičiek. Predstavte si hľadisko vypredané mamičkami na materskej ako stíchne pri filozofickej úvahe Hamleta: „Kojiť, či nekojiť?“ – zaznelo by z javiska. (Samozrejme tie múdrejšie z nás by sa hneď ozvali s riešením, hoc ide len o rečnícku otázku..) A držiac lebku modrého koníka na striebornom podnose, by sme sa možno v čisto filozofickej rovine, dozvedeli odpoveď na túto otázku, do konca drámy..
Pre niektoré maminy je kojenie úplne prirodzená záležitosť. Od prvého bondingu až po prirodzené odstavenie po nástupe do škôlky (niekedy trvajúca aj dlhšie samozrejme). Pre ďalšie zas trápenie od pôrodnice, počnúc nesprávnym prisávaním až po zápaly prsníkov, odsávanie, dokrmovanie z fľašky, cumlík. No ale o tom som teraz nechcela.
Každá mamička je totiž pre svoje dieťatko tou NAJ a nevymenilo by tú svoju za žiadnu inú. Je to láska od nosenia sa v brušku, cez prvé dotyky a vône po pôrode, cez láskavé pohľady maminkiných očí, kolísanie v náručí, mojkanie, utišovanie pri každom plači. Či už kojí alebo nie. Je to láska na celý život..
Laktačné krízy
No ale vráťme sa späť na zem. Ako snáď väčšina mamičiek, aj ja som si pri kojení prešla svojím.. Pri dcérkach – pri každej – som si prežila 2 laktačné krízy zhruba v rovnakom čase, v 3-4 týždni. Pri prvej dcérke, pri Miške – ešte neskúsená – som robila na začiatku všetko, čo by sa pri kojení robiť „nemalo“. Dávala som cumlík, odsatým mliečkom som dokrmovala z fľašky, až kým mi laktačná poradkyňa nevysvetlila, ako a čo zle robím. A tak som s cumľom i fľaškou rázne skoncovala, a vďaka tomu sme s Miškou zažehnali krízy.
Pri druhej dcérke Karolínke som už bola poučená z vlastných chýb. Bez cumľa a fľaše, nosiaca a šatkujúca od narodenia, som prežila len ľahkú prvú krízu v 3. týždni. Druhá na prelome 3./4. mesiaca tiež netrvala dlho, asi týždeň, kým sa mliečko upravilo podľa predstáv bábätka.
A keďže som mala za sebou tieto prežité odskúšané veci, nemala som dôvod pochybovať, že pri mojom treťom bábätku – pri Dávidkovi – tomu bude ináč. Veď kojiť som obe dcérky odkojila nakoniec viac ako 2,5 roka..
Ach, tie upchaté dutinky
LENŽE… Ako som už písala v predošlom článku, Dávidko od pôrodnice trpel na upchaté dutinky. Neustále hlieny a ich odsávanie kojenie komplikovalo. Ja som samozrejme popri troch detičkách tiež nemala nervy navyše. Napriek tomu som sa snažila veci vždy riešiť v kľude, podľa hesla spokojná mamina – spokojné detičky. Laktácii, či spúšťaniu mliečka stres tiež neprospeje. Veruže som bola nútená vyhľadať radu laktačnej odborníčky na kojenie (čo som pri mojej druhorodenej Kajke nerobila, vtedy som si pomohla sama). Tentokrát naslovo vzatej – inak medzi nami, všetkými desiatimi odporúčam, túto úžasnú ŽENU s veľkým srdcom. A hlavne ozaj nápomocnú a skúsenú pani Janku Michálkovú – lebo situácia s Dávidkovým komplikovaným dýchaním (a mojimi nervami) to vyžadovala.
Po jej návšteve som vedela, aké najlepšie polohy pri jeho komplikáciách fungujú, že prisatie je správne. A hlavne, že mlieka mám do aleluja, tak ho treba aj vyťahať.. Prestala som so zbytočným užívaním senovky a benediktu, ktoré mi len navyšovali tvorbu. Tá už bola i tak enormná na Dávidkove potreby – aj podľa preskočených úrovní percentil na váhových krivkách prírastkov. A bolo mi často nutné doodsávať prsníky, nakoľko mi zvýšená tvorba upchávala mliekovody… a tu nastal problém u mňa. Zápaly prsníka.
Od zápalu k zápalu
Prvý zápal som prežila s veľkými problémami. Myslela, teda verila som, že prejde sám (ako mi prešli začínajúce zápaly – tie popôrodné – pri nahromadení mliečka na 3.deň po pôrode). Hoc som kojila, odsávala, zbavovala sa mliečka, a napriek správnej polohe i prisatí sa mi tvorilo stále mliečka na mraky, že sa mi z toho zapálil ľavý prsník. Zápal neprechádzal. Mala som 4 dni horúčky, aj napriek Paralenom som mala celé noci zimnice až som bola nútená ísť k doktorke. Tá mi nasadila antibiotiká, ktoré som využívala.. Ale mesiac na to sa to vrátilo, kdesi som čítala, že zápaly prsníka vlastne nevyliečiš antibiotikami, len vyriešiš ohniská, majú rady recidívu… A opäť som musela užívať už druhé antibiotiká.. A tak doktorka povedala, že tretie balenie ATB mi už nepredpíše, že ma pošle do nemocnice..
Ako to už býva naschvál zvykom, zápal sa vrátil.. Opäť som vystriedala všetky domáce recepty z rád starých materí, popri nahrievaní prsníkov, následnom kojení a odsatí z oblasti boľavého prsníka, používaní octanovej masti, tvarohu i kapustných zábaloch.. Boľavé stvrdnutie sa nestrácalo..
Prírodné riešenia
Tu vyľakaná a už s dobrou skúsenosťou, ako som Dávidkovi pomohla LEN prírodnou cestou, začala som pátrať v prírodných riešeniach..a tiež s dôverou, že Dávidovi chémia a lieky nepomohli, ale pomohla aromaterapia pred hrozbou nemocnice, pomôže i mne. A viete čo? Pomohla.
Spočiatku som skúšala to, čo mi radili skúsenejšie ženy aromaterapeutky, popri častom kojení a odsávaní inkriminovaných zapálených oblastí, som masírovala boľavé časti prsníkov pomedzi kojenia nariedenou levanduľou s citrusmi čo malo zápalu pomôcť, lenže to samo o sebe mne nepomolo.
Popri užívaní pro- a prebiotík, LECITÍNU, vit.C a doporučených ON GUARD z doTERRY na posilnenie mojej antibiotikami oslabenej imunity, bolo treba v terapii „pritvrdiť“. V aromaterapii to je tak individuálne, že čo zaberá jednému, nemusí i druhému, treba toho preskúšať viac.
Keď prsník bolel, natierala som DEEP BLUE zmesou esenciálnych olejov na úľavu od bolesti, čo bolo super od bolesti (oproti octanovej masti či paralenoch aspoň bolesť ma prešla) – zápal samotný, teda tá hrča v prsníku však nezmizla. Strašili ma, že ak to neprejde, pomôže už len chirurgický zákrok..a ja keď počujem slovo zákrok – chirurgia – nemocnica.. no zimomriavky..
Cyprus nad zlato
ALE študovala som materiály o esenciách jednotlivých a našla som HO.. našla som svojho záchrancu (to som samozrejme vtedy ešte netušila, že ním bude) – CYPRUS, Cupressus sempervirens, ľudovo cypruštek vždyzelený. Tento olej právom nazývaný aj OLEJ POHYBU mal masírovaním pomáhať rozprúdiť krvné zrazeniny, modriny, lokálne prekrviť stuhnuté svaly, okrem iného som sa dočítala, že je aj na upchaté mliekovody.
Samozrejme som ho teda z dōTERRA v CPTG (certifikovaná čistá terapeutická trieda) kvalite objednala. Popri užívaní vyššie spomenutých veciach na imunitu i LECITÍNe (ktorý zabraňuje zahusťovaniu, tukovateniu mliečka a tým upchávaniu mliekovodov) aby som medzičasom neprišla k ďalším hrčiam, som netrpezlivo čakala svoju objednávku. Hneď ako Cyprus dorazil, začala som s masírovaním – v nariedenom mandľovom oleji som si dávala tak 2 kvapky CYPRUSU* a masírovala pomedzi kojenia – isteže, pred kojením som zbytok z prsníkov mandľovým olejom (v nosnom oleji je totiž esenciálny olej rozpustný) odstránila a prsníky umyla (to je veľmi dôležité pred kojením, z prsníkov zvyšok oleja dať preč, nakoľko nechceme aby sa olej dostal bábätku). Skrátene povedané, zápal prešiel, hrča zmizla. Vďaka tomuto oleju, a jeho účinkom overeným na vlastnej koži.
*K predošlému ešte doplním, pri ďalších zápaloch sa mi osvedčila kombinácia cyprusu s kadidlom na striedačku. Kto nepozná tento zázračný olej, odporúčam prečítať samostatný článok o kráľovi olejov.
*V Modern Essentials sa vrámci aromaterapie na mastitídu a zápal prsníka tiež odporúča olej Patchouli. Lepšie ako tisíc krát počuť je aspoň raz odskúšať, a nakoľko sme každý jedinečný, jednému zaberá to, druhému zas niečo iné. Aromaterapia ma naučila, že netreba sa pri jednom neúspechu vzdávať a treba pokračovať a nájsť na to ten „SVOJ OLEJ„.
CYPRUS má v našej rodine odvtedy čestné popredné miesto riešim s ním i bolesti stuhnutia, modriny u detí i manžela. Kde treba aby rozprúdil krv, tam ho masírujeme. A poviem Vám, na to, čo je dobré, netreba reklamu.
Treba len skúsenosť. A i preto sa s mojou skúsenosťou, čo fungovalo a funguje mne, rada podelím, lebo viem, že isto sú i tu mamičky, ktoré budú riešiť podobný problém. A možno ako ja, nechcú sa vzdať nájsť riešenia v prírode.
